Ľubica Stromková

Moje meno je Ľubica Stromková a psíkom sa viac, či menej venujem už roky.
Momentálne mám dve fenky border kólie.

Staršia Bela má sedem rokov a ona je tá, čo to všetko spískala. Vďaka nej sa pre mňa stalo psíčkarenie životným štýlom. Donútila a naučila ma hľadať tú správnu cestu, aby bol náš spoločný život čo najviac pohodový a aby som doma nemala jedno klbko nervov.

Baxi má päť rokov, a keď prišla, úplne rozobrala všetky moje predstavy o tréningu hocičoho. Nič na ňu nefungovalo a opäť sme si k sebe museli hľadať spoločnú cestu. 

Asi najviac ma učia tie moje potvorky, ale takisto veľa ma naučili ľudia, ktorých som mala česť vďaka nim spoznať. Ukázali mi cestu, ktorá mi pri práci so psíkmi vyhovuje.
Cestu pozitívneho tréningu, cestu komunikácie medzi nimi a nami.

Stále mám pocit, že to, čo už viem, je málo, preto sa ďalej vzdelávam a keď to aspoň trošku ide, snažím sa čerpať informácie od tých skúsenejších, tých, ktorí sú v tréningu psíkov pre mňa skutoční profesionáli.

Tí, čo mi dali zatiaľ asi najviac sú František Šusta, Gabby Harris.
V roku 2019 som sa pravidelne vzdelávala v Akadémii pre inštruktorov psej školy Koira - najlepšia škola navždy!

No stále ma najviac inšpiruje, núti premýšľať, počúvať a neustále sa vzdelávať práve Bela, ktorá vôbec nie je pes pohoďák a vždy dá jasne najavo, keď niečo nie je v pohode. Rieši veci a situácie, ktoré si väčšina psíkov ani nevšimne.

Áno, je to reaktívny pes a pre mňa je to práve ona, kto ma núti posúvať sa ďalej. A vďaka nej viem, že chcem pomáhať práve tým "iným" psom, a ich majiteľom.

So psíkmi som zabŕdla do rôznych športov, či aktivít. Niektorým sa ďalej venujeme, niektoré sme si aspoň vyskúšali. 

A tak viem, aké nároky na nich mávame. Na ich psychiku, aj ich telo.

A tak ma chtiac, nechtiac, čím ďalej viac zaujíma aj starostlivosť o ich pohybový aparát.