Prečo práve "Bol raz jeden PES"?

Psov bolo v mojom živote viac a verím, že ešte aj bude. Ale rovnako verím, že len jeden je ten osudový. A nemusí to byť ten najdokonalejší. 

Pre mňa je môj osudový, moja kamoška, spoločníčka, terapeutka, môj večný tieň, môj domáci Tasmánsky čert, moja hysterka, ktorá mi častokrát dala jasne najavo, kadiaľ cesta určite nevedie. 

ONA ma donútila vzdelávať sa, premýšľať, hľadať často kompromis, počúvať, nevzdávať náš večný "boj", byť v sebe silnejšia, mať "na háku", ale vedieť aj ustúpiť a hľadať inú cestu. 

Ona, vďaka tomu, aká je, mi otvorila malý chlpatý svet, ktorý ma pohlcuje viac a viac. Vďaka nej som stretla kopec inšpiratívnych ľudí a verím, že aj priateľov do nepohody. 

Moja (ne)dokonalá Bela.

Tak vás vítame v našom chlpatom svete. V príbehu, ktorý sa píše vďaka NEJ .

Kto som?

Ľubica Stromková

Moje meno je Ľubica Stromková a psíkom sa viac, či menej venujem už roky.
V civile som povolaním zdravotná sestra, ale mimo toho som na plný úväzok psíčkarka.

S mojimi psíkmi som zabŕdla do rôznych športov, či aktivít. Niektorým sa ďalej venujeme, niektoré sme si aspoň vyskúšali. A tak viem, aké nároky na nich mávame. Na ich psychiku, aj ich telo. 

A tak ma chtiac, nechtiac, čím ďalej viac zaujíma aj starostlivosť o ich pohybový aparát.